Zažite viac
než zámok.

V lese nad mestom sa nachádza vyhliadková terasa, ktorú v roku 2016 vybudovali Kúpele Bojnice, a.s. Naskytá sa z nej výhľad na panorámu Bojníc a Prievidze, Prievidzskú kotlinu, pohorie Vtáčnik a okolitú prírodu.

Po vybudovaní dinosaurieho parku Dinono v roku 2022 sa vyhliadka stala jeho súčasťou. Vstup je možný len po zakúpení vstupenky do parku, ktorý sa nachádza pod vyhliadkovou vežou Čajka v oblakoch.

Súkromné múzeum predstavuje paletu farieb, štruktúr a tvarov, ktoré vytvorila príroda. Expozícia zahŕňa 25 000 kusov minerálov a drahých kameňov rozdelených do viacerých sekcií: neopracované a brúsené drahé kamene, syntetické kamene a imitácie, UV minerály, slovenské opály či dekoračné horniny.

Na prehliadku zbierok nadväzuje návšteva brusičskej a zlatníckej dielne aj akreditovaného laboratória na určovanie pravosti a ohodnocovanie nerastov, drahých kameňov a šperkov.

Múzeum mapuje aj históriu baníctva. Nájdete tu desiatky historických baníckych predmetov vrátane fokošov, odznakov, lámp, banskej techniky, prístrojov a pravej baníckej uniformy. Návštevu je potrebné dohodnúť vopred e-mailom.

Súčasná budova kostola bola postavená v rokoch 1370 – 1380 v gotickom slohu. Archeologické výskumy odhalili zvyšky staršej románskej sakrálnej stavby, na ktorej základoch kostol vznikol. Počas svojej histórie prešiel viacerými stavebnými úpravami.

K najvýraznejším zmenám patrí výstavba štvorhrannej veže v 17. storočí, ktorú financovali Pálffyovci. V 18. storočí bola fara prestavaná v barokovom slohu a vstupná brána priľahlého cintorína premenená na kaplnky. V tomto období vznikali aj niektoré zastavenia bojnickej Kalvárie a Kaplnka sv. Vendelína v lesoch nad zámkom.

Začiatkom 20. storočia pôsobil v Bojniciach prepošt K. A. Medvecký, ktorý sa zaslúžil o modernizáciu farských budov. Do kostola a fary dal zaviesť elektrinu a počas jeho pôsobenia získal kostol od štátu takmer nový drevený organ.

Kostol bol rekonštruovaný v 50. rokoch 20. storočia a v roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Ďalšie stavebné a sanačné práce prebehli v rokoch 2003 – 2005 spolu s podrobným archeologickým výskumom.

Dom na Hurbanovom námestí č. 7

Neskororenesančný dvojpodlažný dom z druhej polovice 17. storočia je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1963. V jeho priestoroch sídli Dom ilúzií s optickými ilúziami a trick-artovým umením.

Dom na Hurbanovom námestí č. 40

Renesančný nárožný dom z konca 16. storočia poznajú miestni ako „Pálffyho koniareň“, hoci na ustajnenie koní neslúžil. Pamiatkovo chránený je dom aj pivnica. Dnes tu nájdete pivovar, reštauráciu, cukráreň a únikovú hru Mysterium Bojnice.

Dom na Hurbanovom námestí č. 61 – Pivár

Bývalý zájazdný hostinec z 50. rokov 18. storočia je barokovou štvorkrídlovou budovou s klenbami na prízemí. Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1963. Okrem prevádzok na prízemí sa na poschodí nachádza obradná sieň mesta.

Dom na Hurbanovom námestí č. 68

Dom oproti Piváru vznikol koncom 16. storočia v renesančnom slohu. Po požiari v roku 1742 získal barokovú podobu; rekonštrukcia začiatkom 21. storočia mu prinavrátila renesančný vzhľad. Dnes v ňom sídli Mestská knižnica.

Neskorobaroková mariánska socha na podstavci sa nachádza v portikuse Kaplnky sv. Michala v areáli farského kostola. Jej kópia stojí na pôvodnom mieste v dolnej časti zámockého parku, blízko Hurbanovho námestia. Originál vznikol v 40. rokoch 18. storočia a v roku 1992 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Rímskokatolícky filiálny kostol v Dubnici patrí k najmladším v bojnickej farnosti. Stavali ho v rokoch 1998 – 2000; základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. už v roku 1995. Stavbu iniciovali obyvatelia, ktorí dovtedy mali iba malú zvoničku z 18. storočia a na omše dochádzali do centra Bojníc.

Prvotná podpora partnerských miest umožnila organizovať bohoslužby priamo v Dubnici a zbierky na nový kostol. Samotnú stavbu napokon obyvatelia uskutočnili vlastnými silami. Kostolík je tak aj pripomienkou ich spoločného úsilia.

Hradisko lužickej kultúry

Na zalesnenom kopci Hradište severozápadne od Dubnice sa zachovalo menšie útočištné hradisko lužickej kultúry. V mladšej a neskorej dobe bronzovej a v staršej dobe železnej slúžilo ako úkryt pri ohrození, nie na trvalé bývanie. Vrcholovú plošinu chráni mohutný val elipsovitého tvaru a zo severu kopec obteká potok Dubnička.

Výskum v 80. rokoch 20. storočia odkryl podobu opevnenia aj keramické a bronzové nálezy. Lokalita je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1967; pri návšteve rešpektujte ochranu archeologického územia.